Cestovanie autobusom na Srí Lanke

Na Srí Lanke sme za dva týždne prešli autobusmi takmer tisíc kilometrov. S výnimkou legendárneho vlaku na trati Kandy – Ella sme sa medzi mestami na Srí Lanke nepresúvali žiadnym iným dopravným prostriedkom a hoci sme sa spočiatku obávali, či je autobus dobrý nápad, tak dnes sme si istí, že neexistuje lepší spôsob, ako spoznať krajinu a miestnych ľudí.

Autobusy, ktorými sme absolvovali celý náš Sri Lanka trip, môžeme rozdeliť na dve základné kategórie, rozpoznáte ich jednoducho. Všetky červené autobusy prevádzkuje štátny Sri Lanka Transport Board, modro-biele prevádzkujú súkromní prepravcovia. Základný rozdiel v biznis modeloch je ten, že kým štátne autobusy majú pevne stanovaný grafikon, tak súkromní prepravcovia veľakrát čakajú, kým sa autobus naplní čo najviac, až potom vyrazia.

Takto vyzdobený a pomerne zachovalý červený government bus jazdí väčšinou na express linkách.

Ešte dôležitejší, ako prepravca, je typ linky. Vybrať si môžete buď local, express, alebo semi-luxury linky, detailný opis rozdielov nájdete v článku na Trip Advisore. Podľa našich skúseností sú najväčší hardcore lokálne linky, na ktorých jazdia tie najstaršie červené stroje. Takýmto autobusom sme išli len raz, driapali sme sa hore brutálnymi serpentínami z Ravana Falls do Ella a po tomto zážitku sme si to už nikdy viac nepotrebovali zopakovať.

Štátny autobus jazdiaci na local lines.

Samostatnou kategóriou sú malé luxusné autobusy, presnejšie mikrobusy s kapacitou 10-15 ľudí. Pohodlné sedadlá, klíma, menej zlej hudby, dvojnásobné ceny. Slušný komfort, ale už to nie je žiaden veľký zážitok, je to rovnaké, akoby ste sa viezli transferom na Schwechat.

Fotku luxury mikrobusu nemáme, ale máme fotku food trucku z Dambulla. Dobrú chuť :-)

Počas nášho Sri Lanka tripu sme sa najčastejšie vozili modro-bielymi autobusmi, hardvér je to síce starý, ale čo im zobral vek, to im vracia výzdoba a audio-vizuálny systém.

Ich posádka (vodič + konduktor) sú pravdepodobne platení podľa množstva zákazníkov, preto sa snažia získať na palubu čo najviac ľudí a takýto autobus môže byť natrieskaný podobne, ako bratislavská tridsaťdevina na ceste do Mlynskej doliny v nedeľu večer.

Rally Srí Lanka

Na druhej strane, modro-bielych autobusov je pomerne veľa, teda vo väčšine miest ponuka prevyšovala dopyt. Okrem množstva zákazníkov musia mať šoféri nejakú pohyblivú zložku mzdy aj za rýchlosť, pretože som ešte nikdy v žiadnom autobuse nezažil takú rally jazdu, ako na Sri Lanke. Hlavne prvé minúty prvej jazdy autobusom na Sri Lanke boli pre nás zážitkom, ktorý sme nedokázali vygumovať z hlavy ani našou marhuľovicou. Vyzeralo to nejako takto:

Aj takto to môže vyzerať v srilanskom autobuse počas jazdy.

Ten borec celkom vpravo je šofér. Ideme v protismere. Všetci na nás trúbia, ale chalanko práve rieši výzdobu autobusu. Málokedy sa pozerá pred seba, ak práve nemontuje nerezové nevkusnosti, tak četuje, alebo prepína telku. Podľa štýlu jazdy je jasné, že je to veľký fanúšik WRC. Za 2 minúty takéhoto adrenalínu zaplatíte v Pratri kopec peňazí, my máme 4-hodinovú jazdu za 1,50 €. Úžasná krajina.

Až neskôr sme pochopili, že naša prvá jazda srilanským autobusom, ktorú sme spočiatku považovali za úplne šialenú, bola vlastne akýmsi štandardom. Podobný štýl jazdy vyznávali všetci ďalší vodiči modro-bielych autobusov, skutočným extrémom aj na srilanské pomery bol však wanabee pilot, ktorý nás viezol z Dambulla do Kandy.

Na trati Dambulla – Kandy.

80-ročný autobus, žiadna klíma, len pootvárané všetky okná aj dvere, Janka sedí, ja stojím v uličke, za hlavou mám reprák, akým na Pohode zvučia hlavný stage a do hlavy ma už hodinu mláti hudba, ktorá je kombináciou Jakubca, Jadranky, Senzusu a Black Sabbath. Batoh mi na kolenách drží miestny šuhajko, nech mu Buddha za to nadelí bezproblémovú erekciu do konca života. Šofér – ooó, aké vznešené označenie pre toho šialenca za volantom – jazdí tak, že sme sa dnes už asi 12. krát znovu narodili.

Z takéhoto repráku vás štyri hodiny mláti do hlavy Maestro Jakubec ft. Black Sabbath.

Predstavte si tú najstaršiu Karosu, akú ste v živote videli. Máte? Tak ten vrak sa rúti hore na Babu, alebo Donovaly konštantnou rýchlosťou 80 km/h. Zákruty, rovinky, kamióny pred nami či v protismere, všetko jedno. Ako vravia chalani z Košíc – keď máš trúbu, môžeš všetko. Zvykajte si.

Pred nami kamión naložený obrovskými kmeňmi, my za ním so samovražedným odstupom 5 cm, kebyže natiahnem ruku cez predné dvere, tak mu môžem tie pníky šmirgľovať. Za nepretržitého trúbenia ho na 26. pokus predbiehame, to, že v protismere ide sanitka, nikoho z účastníkov tohto manévru ani trošičku nevyruší, veď predsa stačí zatrúbiť, ona sa uhne.

Vlak – Bus – TukTuk terminál v Kandy.

Práve sme sa v zákrute nad riekou nahli tak, že nám cez otvorené okno naskočili do busu zo tri ryby. Konečne som pochopil, prečo ten local borec sediaci pred Jankou žmolí v rukách obrázok s nápisom Good luck… Za Kinedril by som teraz dal kľudne aj všetky naše zásoby marhuľovice.

9 zaujímavých faktov o cestovaní autobusom na Srí Lanke

1.Autobusy na Srí Lanke jazdia s otvorenými dverami, v ktorých môžete počas jazdy stáť, sedieť, fotiť, alebo natáčať videá. Otvorené dvere sú aj dôvod, prečo do autobusu neradi berú malé deti a keď už, tak ich usadia niekam do bezpečnej vzdialenosti od najbližších dverí.

Na Srí Lanke nepotrebujete GoPro s prísavkovým držiakom, stačí sa len takto vykloniť z otvorených dverí autobusu.

2.Ak vystupujete mimo hlavných autobusových staníc či zastávok, môže sa vám stať, že autobus nezastaví, ale len pribrzdí a vy môžete z tých otvorených dverí vyskočiť. Nerobte to, ak cestujete s veľkým batohom, ľahko sa môže stať, že skok s 20 kilami na chrbte neustojíte.

3.Každý autobus má okrem šoféra aj konduktora, chlapíka, ktorý visí z predných dverí autobusu a snaží sa získať čo najviac zákazníkov. Okrem toho predáva lístky a usádza, či dokonca podľa potreby presádza ľudí v autobuse.

4. Za jazdu sa zväčša platí pri nastúpení, ale môže sa vám stať aj také, že nastúpite, konduktor vás usadí a peniaze si vypýta až po hodinke jazdy, alebo keď si akurát spomenie. Buďte bez obáv, nikdy sa nám nestalo, že by si nespomenul.

5.Ceny za jazdy autobusom na Srí Lanke sú naozaj nízke. Za 4-hodinovú jazdu z Negomba do Willpatu sme zaplatili asi 1,50 € za osobu. Pri nastúpení stačilo konduktorovi povedať, kam sa potrebujeme dostať, on nám povedal cenu, my sme mu zaplatili a deal bol done. Keď sme boli na mieste, zakričal na nás a vystupovali sme. Simple as that.

6.V každom väčšom meste je niečo ako autobusová stanica, kam stačí prísť a konduktori pobehujúci pomedzi autobusmi vás už nasmerujú na ten správny spoj, stačí, keď budete vykrikovať názov cieľovej stanice. Na menších zastávkach mimo miest treba čakať na ten správny bus, tak ako u nás. Autobusov chodí pomerne veľa, takže sme nikdy nečakali príliš dlho. Ak sme aj našli niečo, čo sa podobalo na grafikon, tak bol v Sinhalese language.

Autobusová zastávka na Srí Lanke. Aj s grafikonom.

7. Výzdoba autobusu pravdepodobne odráža spločenský status vodiča, preto sú všetky busy vyzdobené nerezovými ozdobami nielen zvonku, ale hlavne zvnútra. Niektoré sú dokonca vytapetované či oblepené veľmi nevkusnými fóliami.

Decentná výzdoba stropu autobusu, k tomu zelené latexové poťahy sedadiel…

8. Rovnako dôležitým, ako výzdoba, je multimediálny systém autobusu. V každom modro-bielom autobuse na Srí Lanke bol nad šoférom umiestnený malý televízor. Ak v ňom práve nepúšťali bolywoodsky blockbuster, zväčša romantický sci-fi thriller s vizuálnymi efektmi zrobenými v MS Paint, tak v ňom išlo niečo ako srilanské MTV. Alebo skôr Senzi Tv. Jednoducho hudba tak príšerná, že Jakubec s Božankou sú v porovnaní s týmto umelci hodní Grammy. Znie to presne takto:

9.Vodiči express liniek vraj neradi berú po ceste backpackerov s veľkou batožinou. Nás nikdy neodmietli, ale možno len preto, že celú našu batožinu tvorili dva decentné 35-litrové batohy. V každom prípade, ak budete chcieť stopnúť autobus niekde na ceste a máte veľa batožiny, tak skúste osvedčenú stopársku fintu – batohy schovajte do kríkov a vytiahnite ich až po tom, keď autobus zastaví. Vraj to funguje a zoberú vás.

Batohy môžete v srílanskom autobuse zložiť na pultík vedľa vodiča.

Ako sa vám páčil tento článok?

Kliknite na hviezdičky

Hodnotenie: 5 / 5. Počet hlasov: 8

Tento text ešte nikto nehdonotil

Zdieľajte článok so svojimi priateľmi

,

od

Značky:

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *