Virtuálna realita je budúcnosť – Tomáš Brngál, Virtual medicine

Ako študent medicíny túžil po technológii, vďaka ktorej by videl cez vlastnú kožu svoje svaly, cievy, nervy a keď prvýkrát v živote vyskúšal virtuálnu realitu, tak mu bolo okamžite jasné, že toto je ono. O tom, aké to je rozbiehať startup na intrákovej izbe, a zároveň študovať medicínu, o tom, ako tancovanie v Lúčnici môže pomôcť pri podnikaní, ale aj o tom, ako vidí budúcnosť virtuálnej reality, alebo z ktorých hoaxov ho ide rozdrapiť, nám v exkluzívnom rozhovore porozprával zakladateľ a CEO Virtual Medicine Tomáš Brngál.

Sledoval si ako dieťa rozprávku Bol raz jeden život?
Jasné, jasné. Je to skvelá inšpirácia k tomu, čo robíme. 

Pýtam sa na to preto, lebo vaša aplikácia mi zo všetkého najviac pripomína práve tento seriál. Čo všetko dnes Human Anatomy VR dokáže?
Náš produkt je edukačná platforma, ktorá vo virtuálnej realite zobrazuje anatómiu človeka. Rozdiel medzi naším produktom a rozprávkou Bol raz jeden život je v tom, že oni tam dávajú aj fyziologické veci, patologické veci. Ako fungujú krvinky, ako cestujú cievami, máš tam bacila, čo je tá patológia a je to robené hravou formou. A presne to by malo byť aj cieľom našej edukačnej platformy. My máme v tejto chvíli len anatómiu, to je morfologická veda – toto je sval, takto sa volá, takto je zásobený krvou. Do budúcna by sme sa chceli dostať na mikroskopickú úroveň, teda z akých buniek sa sval skladá a chceme ísť ešte hlbšie, teda ako bunky svalu fungujú.

Tomáš Brngál - Virtual medicine
Tomáš Brngál – Virtual Medicine

Je možné používať vašu appku aj na diagnostiku?
Pre tento účel by sme chceli založiť samostatnú divíziu v rámci našej firmy. Human Anatomy VR je hlavne edukačný produkt, no chceli by sme pomocou tejto technológie riešiť aj diagnostické veci. Nemôžem o tom ešte príliš hovoriť, ale projekt je už v prípravnom štádiu. 

Ak to spustíte, bude možné vo virtuálnej realite simulovať priebeh konkrétneho ochorenia? Napríklad ak dostaneš chrípku, tak uvidíš, aké procesy sa v tele spúšťajú?
To stále nie je diagnostika, ale edukatívna vec. Mimoriadne dôležitá edukatívna vec, pretože to, či pri liečbe pacient dodržuje pokyny lekára, závisí hlavne od toho, či mu verí. A verí mu väčšinou až vtedy, ak chápe, čo sa deje. Ľudia sa podľa mňa prirodzene boja vecí, ktorým nerozumejú. V dnešnej dobe si ľudia vyfabulovali, že farma firmy sú zlé a chcú im liekmi ublížiť, ale pritom vôbec nerozumejú tomu, ako liek funguje a čo presne robí. Ak im však ukážeš účinky lieku názorne a pútavo, tak to pochopia. Takto by mala vyzerať budúcnosť v zdravotníctve, no realita je, hlavne u nás na Slovensku, úplne iná. Ak má lekár na pacienta desať minút, tak to je katastrofálne málo a reálne mu nemá kedy prezentovať fungovanie a účinky liekov. Ale predstav si, že počas čakania v čakárni by ti sestrička dala VR headset, kde by si videl svoju diagnózu a to, ako nasadená liečba v tele pôsobí. 

Môže virtuálna realita pri štúdiu medicíny celkom nahradiť pitevňu?
Momentálne nie, lebo ty potrebuješ aj dotyk s ľudským telom. Virtuálna realita rieši ten najväčší problém – keď ide medik pitvať, tak častokrát nevie, na čo sa v ľudskom tele práve pozerá. No keď máš možnosť pozrieť si to vo VR, kde jednoducho odkrývaš jednotlivé vrstvy, okamžite vieš, čo sa ako volá – aháá teraz som odstránil hlavu bicepsu. Jednoducho vďaka VR vieš, čo robíš. 

Dá sa to robiť aj súčasne, teda že v pitevni máš headset s VR, a zároveň režeš ľudské telo?
Jasné, úplne bez problémov. Nové standalone headsety nepotrebujú žiaden kábel, žiaden počítač a vďaka tomu tak môžeš fungovať aj priamo v pitevni. Kombinácia VR a pitevne je dokonca ideálny scenár. 

Ako si sa ty prvýkrát dostal k virtuálnej realite?
Moja bývalá priateľka študovala psychológiu na Filozofickej fakulte a jej spolužiak Kubo Remiar robil výskum pomocou virtuálnej reality. Kubo bol totálny geek, kúpil si na Kickstarteri prvý Oculus Rift DK1 a práve uňho som si po prvýkrát vyskúšal virtuálnu realitu. Mal tam húsenkovú dráhu a také tie prvé VR veci, ktoré k tomu boli. Ale v tom momente, ako som si dal dole headset, tak som hneď pochopil, že toto je ten nástroj, o ktorom som sníval. Presne toto by som uvítal, keď som sa učil anatómiu. Ja som si totiž normálne kreslil priemet ciev a iných vecí, aby som to lepšie chápal. Stále som sníval o technológii, vďaka ktorej by som videl cez vlastnú kožu, videl by som svoje svaly, cievy, nervy. To je však AR, technológia rozšírenej reality. Mimochodom, dnes už máme proof of concept pre Hololens, pozeráš sa na vlastnú ruku a vidíš tam priemet. Cieľom je, aby to fungovalo tak, že sa pozrieš cez Hololens na živého človeka a vidíš priemet orgánov, kostí, svalov. 

Keď ste začali vyvíjať Human Anatomy VR, tak si spojil dva dosť rozdielne svety – medicínu a IT. Narazili tvoje predstavy o tom, ako by appka mala fungovať, na nejaké technologické limity?
Jasné, ešte stále na nich narážame. Moja prvá predstava o tom, čo chcem robiť, bola rozšírená realita, pozrieš na vlastnú ruku, vidíš svaly, kosti a podobne. To bol prvý limit, AR vtedy nebola tak ďaleko, ako virtuálna realita. Povedal som si – super, urobíme to vo virtuálnej realite, tá má totiž tiež zaujímavé výhody. V AR nikdy neurobíš nič také, ako je náš ANT mód, kedy sa akoby zmenšíš na veľkosť mravca a pozeráš si ľudské telo zvnútra. Ďalšou veľkou výhodou je, že pri používaní VR si úplne odseparovaný od okolitého prostredia. Nič ťa nevyrušuje, si totálne fokusovaný na to, čo robíš.

Keď sme pred piatimi rokmi začínali, tak ani VR nebola tak ďaleko, ako dnes, vtedy neexistovali žiadne ovládače, úplne inak sa interagovalo s virtuálnym prostredím, pretože si jednoducho nemal ako uchopiť veci. Keď sme mali prvé demo, tak si hovorím, super, chytím tamtú kosť. No nebol senzor, nebol pozičný tracking, nemohol som nič chytiť a to bol ten technologický limit. Odvtedy uplynulo len pár rokov, no technológie pre VR narástli exponenciálne. Keď vyšiel Oculus Go, tak sme boli nadšení. Standalone headset, nepotrebuješ comp, káble, nič. Úplne easy pre koncového užívateľa, dáš si na hlavu a ideš. Len rok na to vyšiel Oculus Quest, ktorý je o ďalších X levelov lepší, lebo má pozičný tracking. A teraz pred dvomi týždňami Zuckerberg (Oculus patrí Facebooku, pozn. red.) predstavil softvérový update na Oculus Quest, vďaka ktorému môžeš zahodiť ovládač a budú ti stačiť vlastné ruky. Ďalší brutálny skok.

Je to presne to isté, čo hovoril aj Steve Jobs – Aký stylus? Váš prst je najlepší stylus. Tento stylus máš stále so sebou. A rovnaké je to aj s ovládačmi pre VR. Keď vidíme, ako technologickí giganti investujú do virtuálnej reality a ako sa tá posúva dopredu, tak tomu brutálne veríme. Prednedávnom ohlásil Apple, že pripravuje AR headset a niekde som čítal, že z hľadiska plánovaných tržieb považuje Apple AR technológiu za náhradu iPhonu. Samsung mal zas proof of concept AR šošoviek, ktoré čerpajú energiu z tepla oka, nasadíš si šošovku a máš rozšírené videnie. Technologickí giganti sa pozerajú desať rokov dopredu a všetky tieto high-end veci, na ktorých my dnes pracujeme, raz budú štandardom. Rovnako, ako sa už dnes nikto nečuduje nad tým, že instantne vieš streamovať video z telefónu. Máš vlastný live prenos, teda niečo, čo kedysi boli schopné zabezpečiť len televízie s nákladiakmi extrémne drahej techniky.

Vo svojom TEDx talku si spomínal, že po prvom zážitku s VR si chodil pomedzi ľudí a hovoril si si, že oni vlastne ešte ani netušia, že tu je technológia, ktorá im úplne zmení život. Odvtedy prešlo 5 rokov a VR sa v segmente spotrebnej elektroniky zásadne nepresadila. V čom vidíš problém?
Problém je taký, že aby bol nejaký headset mainstreamový, tak musí byť menší, lacnejší a dnes si myslím, že komerčný úspech bude mať skôr kombinácia AR a VR. Vieš, ty nemôžeš mať celý deň na hlave headset virtuálnej reality, nemôžeš byť stále odtrhnutý od reality. Dokonalé by bolo mať rozšírenú realitu, ktorá ti nahradí smartfón, teda všetky informácie máš v zornom poli pred očami. A potom, keď si sadneš do autobusu, alebo vlaku, tak si jedným klikom zatmavíš sklá headsetu a máš z toho virtuálnu realitu. VR je totiž ideálna na špecifické využitie, na zábavu, hry, vzdelávanie, filmy, porno, teda aktivity, pri ktorých musíš byť odstrihnutý od reality. Masívnemu rozšíreniu VR, alebo AR môže veľmi pomôcť, ak Apple vydá svoj headset, oni majú obrovskú marketingovú a trendsetterskú silu.   

Aké najúžasnejšie využitie VR si doteraz videl?
Mňa fascinuje to, že hocičo, čo si vieš predstaviť, môžeš vo VR zažiť. Či je to prelet slnečnou sústavou, simulácia operácie človeka, rozoberanie auta. Častokrát sa vďaka VR dostaneš na miesta, kam by si sa inak nikdy nedostal. Mnoho ľudí by chcelo vidieť operačnú sálu, ale ako sa tam dostať? Na tej technológii je úžasné, že ťa vie teleportovať hocikam. Ľudia budú môcť vďaka VR zažiť veci, ktoré by v realite nikdy nezažili. Vďaka VR budú môcť cestovať po svete aj ľudia, ktorí by si to inak nemohli z finančných, alebo zdravotných dôvodov dovoliť. Obrovským problémom v našej spoločnosti je, že ľudia, ktorí nemali toľko šťastia, aby mohli cestovať, vnímajú svet cez veľmi zúženú perspektívu, nevidia ho taký, ako naozaj je. Na základe takto zúženého vnímania sa potom rozhodujú napríklad aj pri voľbách. Ak by mohli cestovať aspoň cez VR, tak by sa ich obzory mohli zásadným spôsobom rozšíriť. Už dnes je dostupné Google Earth vo VR, to je taká bomba! Prechádzaš sa po Manhattane a potom klik a si na Mt. Evereste, klik a si v Bratislave. Aj deti môžeš vďaka VR učiť geografiu úplne inak, ako doteraz, môžu ľahšie pochopiť, že svet je skutočne veľký.

Čo musí človek obetovať, aby mohol ako dvadsaťdvaročný spojiť štúdium medicíny s vývojom vlastnej technológie a rozbiehaním vlastného startupu?
Ja som ako 16-ročný začal tancovať v Lúčnici. Žiješ súborový život, cestuješ, si v kolektíve, mali sme svoje diskotéky a svoje párty. Vďaka tomu, že som v Lúčnici začínal tak skoro, stihol som si naplniť svoje ambície, a hlavne som v mladom veku veľa zažil. Keď som bol potom na výške, tak mi tie párty a študentský život až tak veľmi nechýbali. Aj vďaka tomu som sa potom mohol lepšie fokusovať. Lebo všetko toto musíš obetovať, ak chceš popri medicíne rozbiehať startup.

Aký bol tvoj technologický skill ako študenta medicíny?
Mňa technológie fascinovali, ale programovať som nevedel, v tom som mal výrazný blok. Kubovi Remiarovi, u ktorého som prvýkrát vyskúšal VR, pomáhal s programovaním Miloš Svrček. Išiel som za ním a hovorím mu, pozri, dnes sa medici učia anatómiu takto, no predstav si, že by sa to mohli učiť s pomocou VR. On sa pre tú ideu nadchol rovnako, ako ja, začali sme spolu vyvíjať Human Anatomy VR a dnes je mojím spoločníkom vo firme. Začínali sme na jeho intrákovej izbe, kam som za ním vždy po škole chodil a makali sme.

Ako vysoko na tvojom rebríčku motivácie bol vtedy komerčný úspech?
Takto sme vtedy vôbec nerozmýšľali. Ja som riešil problém, ktorý ma reálne trápil, že prečo sa musíme anatómiu učiť takto, keď sa to dá aj inak. My sme spočiatku ani nemali žiadnu právnu formu, len sme na intrákovej izbe kódili appku, ktorá vyrieši môj problém. 

Nemali tvoji rodičia výhrady k tomu, keď sa ich syn namiesto lekára stal podnikateľom?
Ja mám veľké šťastie na to, akých mám rodičov, lebo sú veľmi chápaví a podporujú ma. No zároveň ma od malička učili tomu, že ja sám som zodpovedný za svoj život, ako si ho zariadim, tak sa budem mať. Ovplyvnil ma aj detský folklórny súbor, neskôr na výške som mal skvelú priateľku. Všetko so všetkým akoby súviselo. Keď moji rodičia videli, že si plním svoje povinnosti, videli, že som sa nevykašlal na školu, učím sa a robím skúšky, tak startup brali ako moje hobby. Keď som im ukázal, na čom robíme, tak tiež verili tej technológii. Podľa mňa je podpora od rodičov veľmi dôležitá. 

Tebe osobne nechýba medicína?
To je dobrá otázka. Páčilo sa mi, keď sme na škole asistovali na operačkách, že sme niečo zašili, podržali háky, odsávali. Bola to veľmi zaujímavá práca. A dokonca mi to pomohlo aj v biznis zmýšľaní. Keď som bol v rámci školy doobeda na operačke, tak tam veľakrát išlo o život a riešili sa naozaj veľmi vážne problémy. Potom som poobede prišiel do firmy a zrazu som sa na tie biznis veci dokázal pozerať celkom inak. Medicína ti dá obrovskú pokoru, aj keď je niekto najlepší chirurg na svete, aj tak nikdy nie je stopercentným pánom situácie. Vždy sa môže niečo skomplikovať a pochopíš, že nie si úplný frajer. Medicína mi dávala taký dobrý mix hodnôt a toto mi dnes trošku chýba. Keď som dnes príliš fokusovaný na biznis, tak si spomeniem na tie operačky a pripomeniem si, že veď predsa v biznise nejde o život, problémy, ktoré tu riešime, nie sú nezvratné. Nezvratné je, len keď niekto zomrie.

Aký najväčší fail si v biznise zažil? Alebo na čo by si najradšej zabudol?
(ticho) Našťastie sme v rámci firmy žiadny veľký fail nemali. Ale mal som skvelú priateľku, päť a pol ročný vzťah, no keď som sa začal fokusovať na firmu, tak som jej už nemohol venovať toľko času, koľko by chcela a rozišla sa so mnou. Pre mňa to bola životná partnerka, ktorú som si chcel raz zobrať za ženu. Toto som stratil.

To je dosť.
Hej… Úspech nie je nikdy zadarmo.

Vieš si predstaviť, že by si firmu predal? Dostal si už niekedy takú ponuku?
Zatiaľ som takú ponuku nedostal. Vieš, predaj závisí aj od podmienok, za akých to predáš. Ak by niekto naozaj veľký, ako Facebook, alebo Samsung nalial do našej firmy 100 miliónov, tak zrazu by tu mohlo makať tristo ľudí na tom, aby náš produkt bol ako Bol raz jeden život. Vtedy by som sa nad predajom naozaj zamyslel, pretože takýto deal by priniesol väčší benefit pre firmu, pre náš tím, aj pre celú spoločnosť. 

Koľko ľudí dnes robí vo Virtual Medicine?
Máme 15 vývojárov na full time a ešte máme sedem ľudí, ktorí nám pomáhajú s testovaním.

Pre aké pozície je najnáročnejšie nájsť ľudí?
Určite sú to vývojári seniori, ktorí majú skúsenosť s touto technológiou. Nájsť skúseného človeka, ktorý ti osobnostne sadne do tímu, pochopí našu víziu aj startupový lifestyle, to je podľa mňa ťažké. 

Je dôležité, aby mali vaši programátori a 3D animátori základné znalosti anatómie?
Nie. Máme tu Tunga, ktorý je medik, chodí k nám MUDr. Halgaš, ktorý je neurochirurg, ten nám veľmi pomáhal s anatómiou mozgu. Máme k dispozícii anatomické atlasy, naši 3D animátori sú nadaní ľudia, sú to umelci, oni to vedia prekresliť do 3D. Samozrejme vymodelovať napríklad 3D cievy nie je ľahké. Naši ľudia sú však nadaní a dokážu to. Ja ich za to obrovsky obdivujem. Náš úspech je tímový, sami dvaja s Milošom by sme nikdy nič takéto nedokázali. Máme tu multidisciplinárny tím, v ktorom ak by chýbala čo len jedna časť, tak to nefunguje tak dobre. 

Kedy si si uvedomil, že to, na čom makáte, by mohlo mať aj komerčný úspech?
My sme si v jednom momente uvedomili, že ako študáci to sami nedokážeme robiť, zistili sme, že potrebujeme mať v tíme rôzne špecializácie. A na to potrebuješ financie. Tak sme založili občianske združenie a ja som písal maily firmám. V tej chvíli sme už mali funkčné demo, bola to dolná končatina s cievami. Keď prišlo k stretnutiu s potenciálnymi investormi, tak už sme im mali čo ukázať. Presne sme im vedeli povedať, na čom pracujeme a čo by sme potrebovali, aby sme sa posunuli ďalej. Na začiatku nás viaceré firmy podporili pro bono.

Neskôr nás jeden z partnerov, Svet zdravia, začal volať na rôzne konferencie, kde sme náš produkt prezentovali ich lekárom a dostávali sme veľmi pozitívny feedback, veľmi sa im to páčilo. Keď sme sa rozprávali o tom, čo všetko by sme potrebovali, aby sme sa dostali na ďalší level, tak z toho vzišlo, že to je už väčšia investícia, ktorú nám nikto nedá pro bono. Založili sme firmu a Svet zdravia sa stal naším investorom. Pre nás bolo extrémne dôležité, že to boli smart money. Svet zdravia má lekárov, majú CT-čka, majú MR-ká a to je presne to, čo sme potrebovali na rozvoj. Investícii však predchádzala analýza toho, aký komerčný potenciál má náš produkt. Analyzovala sa veľkosť trhu, robila sa projekcia, kam by ten trh mal smerovať, koľko je na svete študentov medicíny (1,2 milióna). Len na Lekársku fakultu v Bratislave príde každý rok 350 slovenských a 250 zahraničných študentov, ktorí sa musia učiť anatómiu. Teda trh určite je. 

Na čom je postavený váš B2C model, za čo si užívatelia v aplikácii doplácajú?
Máme dva modely pre koncových užívateľov. Prvým je freemium, kedy si zadarmo stiahneš celú kostru a potom si môžeš dokupovať jednotlivé systémy. Našou cieľovou skupinou nie sú len medici, ale aj všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí musia poznať ľudské telo na určitom leveli, teda aj maséri, zdravotné sestry, rehabilitační pracovníci, asistenti. Napríklad maséra zaujíma kostra a svaly. Kostru si stiahne zadarmo, svaly si dokúpi. Ale ak chce, tak si môže kúpiť aj cievy, nervy, alebo aj všetky systémy ľudského tela. Priemerná cena kompletnej verzie je 39 EUR za lifetime licenciu. Pre porovnanie, papierový anatomický atlas stojí 150 EUR a ešte potrebuješ trojdielnu učebnicu anatómie, ktorej každý diel stojí asi 40 EUR. Študent medicíny tak musí zaplatiť za papierové učebnice anatómie takmer 300 EUR. 

Hodnotenie vašej aplikácie na Google Play sa pohybuje okolo 3,5 hviezdičky, podobne to je na platforme Oculus. Čo užívatelia najčastejšie kritizujú?
V našom prípade musíš rozlišovať medzi špecifickými/profesionálnymi užívateľmi, ako sú medici, alebo doktori a bežnými užívateľmi. Tí prví rozumejú, o čo ide a dávajú nám 5 hviezdičiek, tí druhí zväčša očakávajú Bol raz jeden život, ale nerozumejú tomu, že naša aplikácia je špecifická vec, ktorá slúži na výučbu anatómie. Hodnotenia sa líšia aj medzi complete verziou a freemium, rozdiel v hodnotení vidíme aj v závislosti od typu zariadenia, ktoré užívatelia používajú. Z hodnotení bežných užívateľov vyslovene vyplýva, že na to, aby sme mali 5-hviezdičkové hodnotenie, tak by musela aplikácia fungovať ako Bol raz jeden život. Bežné hodnotenie – srdce nebije, kedy bude biť? Drb – 2 hviezdičky. Ty im ale nevysvetlíš, že je tam 7 800 anatomických modelov. 

V čom sa líši appka, ktorú si stiahnem do mobilu, od toho riešenia, ktoré dodávate univerzitám?
Tam je veľký rozdiel. Platforma Anatomy Explorer, ktorá je určená pre univerzity, má multiuser multiplatformovú podporu. To znamená, že profesor si nasadí headset a dáva študentom prednášku vo virtuálnej realite. Funguje to na lokálnej Wi-Fi, ale aj na diaľku, takže študenti môžu byť kľudne aj doma. Je tam teacher mód, v ktorom všetci študenti vidia očami profesora. Totiž problém počas pitvy je ten, že dobrý výhľad na to, čo vlastne robí profesor, majú možno dvaja-traja študenti, ostatní, ktorí sú ďalej, už nevidia skoro nič. Keď ale všetci študenti zrazu vidia presne to isté, čo profesor, tak to je brutálna vec. Platforma pre univerzity sa od aplikácie pre smartfóny líši aj náročnosťou vývoja. 

Kto je vašou konkurenciou? Máte vôbec nejakú?
Jasné, máme, je to austrálska firma 3D Organon. 

V čom ste lepší?
My máme Ant mode, kedy sa zmenšíš na veľkosť mravca a môžeš sa ľubovoľne pohybovať v malých anatomických priestoroch. To oni nemajú. Tiež máme Slice mode, čo je rezanie vo všetkých uhloch, to tiež nemajú. 

V jednom rozhovore si spomenul, že možno dôležitejšie, ako peniaze, je, že máte vďaka svojmu partnerovi možnosť získať CT a MRI skeny. Čo s nimi viete robiť?
Pripravujeme takú vec, že lekár si bude môcť uploadnúť reálne MRI, alebo CT skeny pacienta do anatomického modelu. Následne môže lekár pacientovi ukázať, že napríklad normálna veľkosť pečene je takáto, vy ju máte trikrát väčšiu, všetko vo virtuálnej realite. To je brutálna vec. 

Záujem o vašu platformu prejavili aj ľudia z britského National Health Services, no nikde som sa nedozvedel, či vás niekedy oslovili ohľadom spolupráce zo slovenského ministerstva školstva, alebo zdravotníctva?
Vyhrali sme jednu súťaž a boli sme aj na ministerstve (čoho). Pán minister si dal na hlavu headset, vyskúšal si náš produkt, poklepal nás po ramene, že výborne chalani, super to vyzerá a tam to zhaslo. Je to smutné, ale treba to pomenovať tak, ako to je. 

Ak by si nerozbehol Virtual Medicine, bol by si ochotný pracovať v podmienkach slovenského zdravotníctva?
Na túto otázku sa mi ťažko odpovedá. Môj kamarát z Lúčnice, ktorý tiež vyštudoval medicínu, išiel po škole robiť ortopéda do Nemecka. Predstavoval som si, že v tom čase by som postupoval podobne, ale po čase by som sa určite chcel vrátiť späť na Slovensko. Podľa mňa je dôležité, aby sa šikovným ľuďom vytvorili kvalitné podmienky. Im nejde len o peniaze, pre nich sú dôležitými faktormi hlavne pracovné prostredie, leadership, teda či im ich nadriadený vytvorí priestor odborne rásť a až potom peniaze. 

Dnes už máte okrem Virtual Medicine rozbehnutý aj svoj spin-off Virtual Everything, čím sa zaoberá?
Virtual Everything pomáha firmám tým, že pre nich vytvára rôzne produkty vo virtuálnej realite. Napríklad VR tréningy pre automobilky, ktoré šetria náklady pri školení a trénovaní zamestnancov. Vo virtuálnej realite sa totiž nepoškodzujú reálne súčiastky, nemusí sa zastaviť linka a ľudia sa vďaka VR rýchlejšie učia. Virtuálnu realitu využívajú firmy aj v HR, prípadne v marketingu. Ak dnes prídeš na významný kongres, tak ten, kto tam nemá virtuálnu realitu, je považovaný za úplného outsidera. VR je skvelý nástroj, ako vyriešiť konkrétne špecifické problémy. 

Máš nejaké lifehacky, ktoré ti pomáhajú byť efektívnejším?
Super na našom office je, že tu máme bazén. Keď už je toho veľa, tak sa švacnem do bazéna a to ma úplne refreshne. Veľmi rád mám brainstormingy s ľuďmi z nášho tímu, kedy každý pridáva svoj jedinečný pohľad, to je obrovský lifehack. Ešte počas školy mi veľmi pomáhala Lúčnica. Skúškové na medicíne bolo jedno z najťažších období. Keď už som bol totálne preučený a nervózny, tak som išiel na tréning. Tam kamoši, ktorí riešia úplne iné veci, do toho hudba, začne sa tancovať. Mne to tak vyčistilo hlavu, že som prišiel domov a ešte som sa mohol učiť. Neexistuje, že by som bol bez Lúčnice taký efektívny. Ľudia sa často čudujú, ako som zvládal medicínu, firmu aj Lúčnicu. Pre mňa je dôležitá kalokagatia, teda aby som bol intelektuálne, fyzicky aj osobnostne vyťažený. 

Zaujímaš sa o biohacking (životospráva, strava, smart drugs)? Čo si o biohackingu ako doktor medicíny myslíš?
Vyslovene že by som dával nejaké smart drugs, to nie. Myslím na výživu, je to mimoriadne dôležitá vec, súhlasím s tým, že moje telo je môj chrám, hoci je to klišé. Keď svojmu telu nedávaš dobrú výživu, nestaráš sa oňho, tak nemôžeš podávať taký výkon. Ale neexperimentujem na sebe, snažím sa skôr vnímať reakcie svojho tela, než si čítať, ako to majú druhí. 

Aký je tvoj názor na Neuralink?
Brutalita. Ale na to, aby takáto vec bola v populácii akceptovaná, bude treba počkať na obmenu generácií. Ľudia sú ešte stále konzervatívni a ešte pre nich nie je prirodzené implantovať do svojho tela senzory, chipy a podobne. Ale viem si bez problémov predstaviť, že ďalšie generácie s tým budú fungovať. User interface sa v budúcnosti bude ovládať myšlienkami, lebo to je najefektívnejšia cesta. 

Chcel by si to vyskúšať?
Určite áno.  

Čo si myslíš o AI? Súhlasíš s Elonom Muskom, že je to veľká hrozba, alebo si naopak myslíš, že je to príležitosť?
Oboje. Je to podobné, ako atómová energia, ktorá vie byť obrovskou hrozbou aj obrovským benefitom. Keď bude AI správne nastavená, tak vie neuveriteľným spôsobom posunúť ľudstvo dopredu a vyriešiť obrovské problémy ľudstva. Všetci chcú vyvinúť liek na rakovinu, pritom rakovina je nepredstaviteľne komlikovaná vec, už len koľko rôznych typov nádorových receptorov existuje. Neviem, či je v kapacite ľudského mozgu brať do úvahy toľko faktorov a premenných, ktoré spolu súvisia. AI sa však na to dokáže pozrieť úplne inak.

Veríš tomu, že AI môže nájsť liek na rakovinu?
Definitívne. Zároveň si však uvedomujem, že AI je obrovská hrozba a pokiaľ sa správne nenastavia pravidlá, tak my sme z pohľadu umelej inteligencie poddruh. Dôležité je, aby sa umelá inteligencia dobre otestovala v regulovanom prostredí, kde sa ešte bude dať vypnúť.

Odpájaš sa niekedy od technológií, dávaš si niečo ako digitálny detox?
Jasné. Niekedy, keď to tak cítim, tak dávam telefón na letový režim, idem na bicykel, alebo si idem zaplávať. Človek by mal vnímať sám seba, keď už vyslovene cítim, že je toho veľa, tak vypínam technológie a idem robiť niečo iné. 

Čo čítaš, alebo pozeráš? 
Čo sa týka stratégie a leadershipu, tak milujem Sun-c‘ – Umenie vojny. Nielen jeho filozofický originál, ale aj rôzne verzie pre manažérov, kde je Umenie vojny aplikované na príklady z biznisu. Sun-c‘ dokáže do krátkeho textu zhrnúť veľa pravdy. Teraz čítam knihu Ako funguje Google od Erika Schmidta. Na YouTube mám najradšej kanál Kurzgesagt, kde veľmi zaujímavým spôsobom vysvetľujú fungovanie veľmi zložitých vecí, či už kvantové počítače, jadrovú fúziu, ale aj rôzne iné problémy. Na Netflixe sa mi páčia Explained, tam sa tiež pozerajú na rôzne problémy z rôznych uhlov. 

Máš ako lekár nejaký “obľúbený” hoax?
Tých je veľa, ale ja keď počujem, že ľudia nechcú očkovať deti, tak ma ide rozdrapiť. Tu sa niekoľko generácií lekárov snažilo dosiahnuť, aby bola kolektívna imunita na nejakom leveli a prestali deti zomierať. A potom si nejakí šarlatáni vymyslia úplnú blbosť a stačí, že s tým zmanipulujú aj menšiu časť populácie a tá kolektívnu imunitu zničí. To je fuck-up.

Je nejaké motto, alebo múdrosť, ktorou sa riadiš?
Mne sa veľmi páči, čo všetko dokázal urobiť Štefánik vo svojom, bohužiaľ krátkom, živote. Bol astronóm, pilot, generál francúzskej armády, štátnik, Československo by podľa mňa bez neho nevzniklo. A on mal motto: Veriť, pracovať, milovať. Toto je pre mňa veľmi inšpiratívne.

 

Ako sa vám páčil tento článok?

Kliknite na hviezdičky

Hodnotenie: 5 / 5. Počet hlasov: 1

Tento text ešte nikto nehdonotil

Zdieľajte článok so svojimi priateľmi

,

od

Značky:

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *