Zion National Park

Zion National Park

West Coast Trip 2013, Day 2, 400 km

Prebudenie vo Vegas môže priniesť rôzne prekvapenia, striptérku v posteli, matrac z vašej postele na streche hotela alebo aj živého tigra v kúpeľni, v závislosti od toho, aký film práve pozeráte. V realite zvykne byť jediným prekvapením tých 40°C o deviatej ráno, prípadne ešte strašná opica, no tej sme sa z ekonomických dôvodov úspešne vyhli. Pud sebazáchovy nás núti bleskovo prehádzať veci z klimatizovanej izby do klimatizovanej Toyoty a vzápätí úplne iracionálne vyrážame do púšte.  

 

 

las vegas howard johnson inn e1389217769933 Zion National Park

Leaving Las Vegas Howard Johnson. Hotel za 10 € na noc.

Pri odchode z motela ešte stretávame párik Aziatov, ako navlečení do oblečenia s dlhými rukávmi a s dáždnikom nad hlavou kráčajú do vyprahnutých ulíc Vegas. Podobnú chybu sme urobili aj my pred pár rokmi, a tak tušíme, že kým my dnes v nevadskej púšti zažijeme slabé demo, na nich čaká do detailov odladená ostrá verzia pekla. Vzďaľujeme sa od Stripu, budovy sa zmenšujú, neónov ubúda a mesto gýču sa nám pred očami mení na bežné americké predmestie. Dlhočizné rovné ulice, pár deväťdesiat stupňových odbočení a sme za mestom.


Las Vegas – Zion NP – Kanab, 400 km | Väčšia mapa >> 
Smerujeme na severovýchod do národného parku Zion, no namiesto diaľnice 15 nás Garmin posiela na kľukatú Northshore Rd. Plazíme sa púšťou pomedzi červené skaly, s nadšením skúšame možnosti a limity našej Toyoty a nečakane objavujeme Callville Bay. Je to prístav v púšti. Oáza. Čistá priehľadná voda, no nikde žiadna pláž. Iba pontóny s odparkovanými loďami, húfy Američanov na ne nakladajú gigantické cestovné chladničky, kartóny pív, gumené kolesá a vyrážajú na rieku Colorado. Na slnku musí byť cez 50°C, potíme sa ako svine, a tak si aspoň sediac na pontóne močíme nohy a kŕmime darovanými starými rožkami najväčšie sumce, aké som kedy videl. Pravdupovediac žiadne iné som v živote nevidel, čo len potvrdzuje tvrdenie z predchádzajúcej vety.

 

 

callville bay marina resort1 e1389275427326 Zion National Park

Callvile Bay Marina Resort je prístav v púšti na rieke Colorado.

Hodinový sklz v našom na minútu vypočítanom routepláne už dnes nedoženieme, skôr naopak, to ale v tejto chvíli ešte netušíme. Ďalšiu hodinu vzápätí strácame pri prvom veľkom nákupe zásob potravín. V americkej samoške s rozlohou priemernej slovenskej dediny je totiž pomerne náročné objaviť stravu, ktorá zvládne štyridsať stupňové teploty bez zmeny skupenstva, a zároveň ju nevyrába ropná rafinéria. Ideme na istotu a do košíka, ktorý by bol u nás skôr prívesným vozíkom za auto, hádžeme arašidové maslo, sladké rožky, banány, sušené ovocie, babykarotku a niekoľko galónov pitnej vody. Žiadne gurmánske zážitky nás teda nečakajú, na prežitie nám to však stačí, navyše spoliehame sa, že základom našej stravy budú sľubované bohaté kontinentálne raňajky v moteloch. Keby sme vedeli to, čo v tejto chvíli nevieme, tak náš nákup vyzerá úplne inak.

 

 

leaving las vegas on the road 2 e1389275538547 Zion National Park

Dlhé, rovné cesty a kde-tu trčí z piesku mega skala. Tak vyzerá svet okolo Las Vegas.

O pár desiatok míľ a dve balenia bejbykarotky neskôr prichádzame konečne do NP Zion a deje sa niečo veľmi zvláštne. Garmin tvrdí, že do cieľa cesty zostáva päť míľ a budeme tam o 17:40, hodiny na palubovke Toyoty však ukazujú 16:30, čo by znamenalo, že zostávajúci kúsok cesty pôjdeme viac ako hodinu. Videl som tunajšie cesty na StreetView, uznávam, že je to riadna divočina, no päť míľ prejdeme za hodinu aj pešo. Niečo je zle. Prejde asi desať minút a Garmin nám oznamuje, že sme dorazili do cieľa našej cesty, čo by aj sedelo, lebo pred sebou vidíme Zion Visitor Center. No hodiny na Toyote aj našich telefónoch tvrdia, že je 16:40, zatiaľ čo Garmin tvrdohlavo ukazuje o hodinu viac. Začínam tušiť, kde sa stala chyba. Pre istotu sa pani v miestnej kaviarni pýtame, koľko je práve teraz na tomto mieste hodín, hoci každý z nás má v ruke telefón.

 

 

heading to zion e1389274936760 Zion National Park

Cestou do Zionu pomedzi krátery a kaňony.

Jej čas sa zhoduje s tým Garminovým, moja pomerne nepravdepodobná teória je potvrdená – niekde medzi Las Vegas a NP Zion sme prekročili časové pásmo a stratili sme tak ďalšiu hodinu. Presnejšie, prešli sme z Pacific Time Zone do Mountain Time Zone a nikde sme si nevšimli takúto značku. Boha. Je už takmer šesť, v panike chytáme jeden z posledných shuttle busov a nechávame sa previezť po dne Zion Canyonu. Vystupujeme na predposlednej zastávke vyhliadkovej trasy, kukáme ako puci na tie obrovské kolmé steny, močíme si nohy v potoku tečúcom po dne kaňonu a sledujeme mladého jeleňa, ktorý sa tu, istý si svojou nedotknuteľnosťou, bez obáv motá okolo turistov.

 

 

zion NP entrance e1389282044423 Zion National Park

Vitajte v národnom parku Zion. Ak nechcete v každom NP platiť takéto peňáze, tak si zadovážte za 80 USD NP Annual Pass a už viac nikde platiť nemusíte.

Ohúrení chceme vidieť ešte viac, navzdory plánom naskakujeme na prichádzajúci shuttle a necháme sa odviezť na úplný koniec kaňonu. Baby sú odhodlané dokráčať až ku Zion Narrows, čo je vraj one of the world’s best canyon hikes, ja mám po celom dni šoférovania z jedného časového pásma do celkom iného všetkého dosť, tak si líham na kmeň stromu pri malom vodopáde.

Nasleduje reklama, môžete si odskočiť na WC alebo do chladničky pre pivo.
Ak nepotrebujete ani jedno ani druhé, tak môžete skúsiť kliknuť na inzerát nižšie, podporíte tak pár centami tento blog. Díkez.

Okolo sa motajú a čľapkajú tri generácie dvanásťčlennej indickej rodiny, nezaujato počúvam reč, ktorej vôbec nerozumiem, uprene pozorujem stometrovú červenú skalu nadomnou a snažím sa vryť si do pamäti túto chvíľu, toto nepredstaviteľné miesto, všetko čo vidím a cítim. Bojím sa, aby som nezaspal. Po polhodine driemot sa vracajú dievčence, otočili sa skôr, ako stihli dokráčať tam kam mali namierené, inak by sme nestihli posledný autobus k autu. Zlaté sú. Smutne konštatujeme, že na Zion treba minimálne jeden celý deň, nie tie dve hodinky, ktoré sme tu strávili my. Tak niekedy nabudúce.

 

 

this is it e1389281953584 Zion National Park

Kika & Zion Canyon.

Tesne pred zotmením sa nakladáme do Toyoty a prechádzame po jednej z najkrajších scénických ciest na celom našom tripe. Asfalt sa kľukatí, ako by sme prechádzali paso niekde v Dolomitoch, stúpame okolo ozrutných skalných stien, od desiatky metrov hlbokého kaňonu nás delí polmetrový kamenný múrik, v rádiu hrá Born to be Wild a Pusa sa snaží natočiť tú krásu skôr, než slnko celkom zapadne za červené skaly. Veď si to pozrite vo videu nižšie. Vchádzame do starého tunela vytesaného do skaly a na jeho druhej strane nás už čaká úplná tma, polovicu scenic route tak nevidíme vôbec.

Ďalších takmer sto míľ šoférujem v tej tme, nemať Garmin, tak som si istý, že sme zablúdili. No nakoniec tesne pred desiatou večer prichádzame do mestečka Kanab. Snažím sa ešte niekde zohnať pivo, no v moteli je len automat na plechovky Coly a v celom Kanabe nie je po desiatej nič otvorené. Zničený a triezvy zaspávam s nádejou, že zajtra tú hodinu stratenú v inom časovom pásme vybojujeme späť.

Prečítajte si aj:
West Coast Road Trip Day 1 – Hiking v Las Vegas >>
West Coast Road Trip Day 3 – Antelope Canyon & Monument Valley >>

Jedenásť dní, 4 000 kilometrov, traja ľudia a jedna Toyota. Tak vyzeral náš augustový road trip po západnom pobreží Ameriky. Prešli sme stovky kilometrov po cestách bez jedinej zákruty, ale aj najkľukatejšou ulicou sveta. Spali sme v sklenenej pyramíde vo Vegas, v karavane na brehu jazera, v stane s preglejkovými stenami, ktorý bol drahší, ako luxusný hotel, ale najčastejšie v zastrčených malých moteloch, kde sa na raňajky podávali donutky veľkosti dvojeurovky. Bývali sme vo štvrtiach, kde masívne pokérovaní Mexičania o desiatej večer vyhadzujú v amoku cez okná svojho domu nábytok do ohňa na dvore a nikomu to nepríde ani trochu zvláštne. Živili sme sa sladkými rožkami natretými arašidovým maslom, zajedali sme to babykarotkou a sušeným ovocím. Bolo nám dobre.

Pridaj komentár